Už od 50. rokov 20. storočia sa v Letnom arcibiskupskom paláci sústreďovali úrady vedenia štátu. Zriadenia sa menili, no sídlo v barokovom paláci a v susednej, mierne brutalistickej prístavbe zo 70. rokov pretrvalo. Architektonická súťaž otvorila úvahy o ďalšej budove Úradu vlády SR, zasadenej do ansámblu v starobylej Lipaiovskej záhrade zo 16. storočia.
Objekt na konci záhrady dotvára príbeh postupného formovania tohto miesta. Predstavuje záverečnú scénu parku, uzatvorenú difúznou oponou jemne štruktúrovanej fasády plnej záhybov — barok 21. storočia. Architektúra vychádza z charakteru prostredia, reaguje na historický kontext i na jasné funkčné požiadavky. Päť pravidelne usporiadaných kubusov – parkových pavilónov – je priestorovo zosúladených tak, aby zachovali vzácnu zeleň, prirodzene uzavreli uličný eklektický blok, podporili územné priehľady, nezatienili okolie a zároveň umožnili prienik svetla do interiéru.
Vonkajšia škrupina fasády, koncipovaná ako prevetrávaný dvojplášť s tieniacimi prvkami, zabraňuje prehrievaniu vnútorných priestorov a umožňuje prirodzené vetranie bez vizuálneho rušenia okennými otvormi. Priehyby fasády ako veľké zrkadlá odrážajú bohaté scenérie susediacej barokovej architektúry, no dianie vnútri odhaľujú len veľmi striedmo.
Naprieč podlažiami prechádza kónický svetlík v tvare kužeľa. Ako centrálny bod celého úradu prepája jednotlivé úrovne, prináša denné svetlo a optimalizuje prevetrávanie. Pridáva sa tak k sérii viacerých environmentálnych opatrení, ktoré posilňujú etickú autoritu inštitucionálnej architektúry.
architektonická súťaž