Opis projektu
Sliezsky dom je tatranská legenda, ktorá už od roku 1885 poskytovala útočisko pre turistov mieriacich na Gerlach. Po viacerých prestavbách ho v roku 1962 úplne zničil požiar. Nový a väčší Sliezsky dom na spálenisku povstal v roku 1968. Brniansky architekt Jaromír Sirotek ho koncipoval ako modernú horskú architektúru s nezameniteľnou figúrou drevom obložených trojuholníkových arkierov. Tieto „štíty“ sú výtvarnou paralelou okolitých končiarov a zároveň súčasťou zalomenej hmoty objektu, ktorá reaguje na polohu pri Velickom plese.
Po vyše štyroch desaťročiach nastal čas na obnovu. Rozsiahla rekonštrukcia išla až na dreň, zmodernizovala technológie, zefektívnila dispozície a zvýšila štandard ubytovania i služieb. Architektonický výraz však zostal takmer nezmenený – fasády stále definujú betón, drevo a plech. Trojica, ktorá má v horskom prostredí silné pragmatické aj poetické konotácie. Betón odkazuje na húževnatosť Tatier, plechová strecha z titánzinku časom stmavne, až celkom splynie so skalnatou panorámou a drevo si uchováva dôveru ako tradičný horský materiál.
Okrem nového štandardu ubytovania a stravovania dostal hotel aj wellness s odpočivárňou nad bývalou kotolňou, odkiaľ sa celkom nečakane otvoril nádherný výhľad na Velické pleso. Na opačnej strane objektu zas pribudol nový pohľad do tatranskej kotliny po prestavbe Klubu horských vodcov. Výška 1670 metrov nad morom priniesla viacero stavebných výziev, no je to práve klimatická živelnosť tatranskej krajiny, ktorá Sliezsky dom obdarúva výnimočným vysokohorským kontextom.
Rozsah prác
architektonická štúdia
projekt pre územné rozhodnutie
projekt pre stavebné povolenie
realizačný projekt
projekt interiéru
autorský dozor
