Medzi mestskou ulicou a krajinou

Architektúra bloku H projektu Nesto Alej reaguje na svoju špecifickú polohu v rámci novovznikajúcej mestskej štvrte. Nachádza sa na rozhraní mestskej ulice a voľnej krajiny, v bezprostrednom kontakte s greenbeltom. Návrh preto pracuje s postupným prechodom od kompaktnejšieho mestského prostredia k voľnejšiemu, prírodnejšiemu charakteru okraja štvrte.

Zástavba má malopodlažný charakter a je členená do menších objemov s cenzúrami medzi jednotlivými objektmi. Tie otvárajú priehľady naprieč územím až do voľnej krajiny a zároveň dávajú zástavbe drobnejšiu, ľudskejšiu mierku. Krajina tak nekončí na hranici zástavby, ale prostredníctvom zelene a otvorených priestorov preniká medzi bytové domy a stáva sa prirodzenou súčasťou obytného prostredia.

Tomuto princípu zodpovedá aj samotná architektúra objektov. Bytové objekty nie sú na svojich okrajoch ukončené jednou striktnou líniou, ale ich hmota sa smerom ku krajine postupne člení a rozvoľňuje. Ustupujúce časti, balkóny a drobné posuny vytvárajú mäkšiu, takmer „chlpatú“ hranu zástavby, ktorá reaguje na organickejší charakter okolitej krajiny.

Jednotlivé domy pritom pracujú s rovnakým architektonickým princípom, nie sú však jeho identickým opakovaním. Jemné rozdiely v členení a proporciách im dávajú vlastný charakter a vytvárajú prirodzenú rôznorodosť – podobne ako v krajine, kde jednotlivé prvky vytvárajú celok práve prostredníctvom svojich drobných odlišností.

K priepustnosti zástavby prispieva aj riešenie vertikálnych jadier objektov. Spoločný schodiskový priestor je navrhnutý ako priečne presvetlený, vďaka čomu umožňuje priehľady naprieč objektom a vizuálne prepája obe jeho strany. Samotný objekt tak zostáva opticky prievzdušný – svetlo a pohľady prenikajú jeho hmotou a posilňujú kontakt obytného prostredia s okolitou krajinou.

Prechod medzi mestskou ulicou a voľnou krajinou podporuje aj výškové osadenie jednotlivých objektov. Návrh prirodzene reaguje na klesanie terénu smerom k greenbeltu a namiesto jeho násilného vyrovnávania využíva existujúci výškový rozdiel ako súčasť urbanistického riešenia. Minimalizujú sa tak zbytočné pohybové bariéry a jednotlivé úrovne na seba plynule nadväzujú. S klesajúcim terénom sa zároveň mení charakter priestoru – od ulice cez obytný vnútroblok až po park – a zeleň môže prirodzene prenikať hlbšie medzi objekty.

Výsledkom je zástavba, ktorá nevytvára pevnú hranicu medzi mestom a krajinou, ale umožňuje ich vzájomné prelínanie. Mestský charakter ulice sa smerom do vnútrobloku postupne rozvoľňuje, pribúda zeleň a komornejšia mierka priestoru, až obytné prostredie prirodzene splynie s greenbeltom.  

Identita miesta pretavená do architektúry

Nesto Alej vzniká na území s výraznou vlastnou identitou – na mieste s vojenskou minulosťou a zároveň v bezprostrednom kontakte s otvorenou krajinou. Architektúra bloku H na obe tieto vrstvy reaguje súčasným spôsobom, bez ich doslovného citovania.

Farebnosť a materiálové riešenie fasád pracujú s tlmenými prírodnými odtieňmi, ktoré domy vizuálne prepájajú so zeleňou greenbeltu a okolitou krajinou. Motív určitého „maskovania“ objektov zároveň jemne odkazuje na vojenskú históriu územia. Nejde o historizujúci prvok, ale o prenesenie pamäti miesta do súčasného architektonického jazyka.

Architektúra tak získava vlastný charakter, ktorý nevzniká samoúčelným formálnym gestom, ale z konkrétneho prostredia, jeho histórie a krajinného kontextu.

Priestor medzi domami ako miesto každodenného života

Rovnako dôležitý ako architektúra bloku H je priestor medzi. Výškový rozdiel územia sa preto nevníma ako obmedzenie, ale ako príležitosť vytvoriť členitejší vnútroblok s rôznymi mierkami a spôsobmi využitia. Pobytové schodisko a jednotlivé výškové úrovne rozdeľujú priestor na menšie, komornejšie miesta a prinášajú rôznu mieru súkromia – od spoločných priestorov až po pokojnejšie zákutia.

Vnútroblok vytvára podmienky nielen na prechod územím či krátkodobý pobyt, ale predovšetkým na prirodzené stretávanie susedov. Dostupný altánok poskytuje zázemie pre každodenné komunitné aktivity, spoločné stretnutia či menšie susedské oslavy bez toho, aby bol ich spôsob využitia vopred striktne určený.

Súčasťou spoločného priestoru je aj inkluzívne ihrisko zamerané na rozvoj motoriky detí. Namiesto izolovanej detskej zóny sa stáva súčasťou širšieho pobytového priestoru, v ktorom sa môžu prirodzene stretávať rôzne vekové skupiny.

Práve kvalita priestoru medzi domami rozhoduje o tom, či vznikne iba súbor bytových objektov, alebo miesto, ku ktorému si jeho obyvatelia vytvoria vzťah a v ktorom môže postupne vyrásť susedská komunita.

Mikroklíma ako súčasť architektúry

Mikroklíma v bloku H nie je riešená ako dodatočná nutná vrstva zelene medzi objektmi, ale vstupuje do návrhu už od samotnej koncepcie architektúry a riešenia vnútrobloku.

Rozsah a usporiadanie podzemného parkovacieho podlažia je navrhnuté tak, aby vo vnútrobloku zostal dostatočný priestor s rastlým terénom a výsadbu vzrastlých stromov pre poskytnutie prirodzeného tieňa a ochladenia prostredia.

Kvalitu mikroklímy, zachovanie prirodzenej vlhkosti prostredia podporuje aj návrh dažďovej záhrady ako prirodzenej súčasti fungovania krajiny.

Krajinne orientovaný charakter prostredia dopĺňa rozmanitosť vegetácie – kombinácia stromov, rôznych typov záhonov a udržiavaných trávnatých plôch, čím sa vytvára nielen vizuálne bohatšie prostredie, ale aj rôznorodejšie podmienky pre pobyt a vnímanie priestoru počas jednotlivých ročných období. Zeleň tu preto nemá iba estetickú funkciu, ale stáva sa aktívnou súčasťou obytného prostredia.

Mikroklíma bloku H tak nevzniká jedným opatrením, ale súhrou architektúry, krajiny, vzrastlej zelene a vody v krajine.