Historické budovy kladú projektantom nepríjemne presné otázky. Ako zvýšiť energetickú hospodárnosť bez necitlivého zásahu? Kam umiestniť nové technické zariadenia? Ako zosúladiť požiarnu bezpečnosť, zdravé vnútorné prostredie a požiadavky pamiatkovej ochrany? A ako celý proces koordinovať tak, aby technické riešenie podporilo architektúru namiesto toho, aby s ňou súperilo?  

Do hľadania odpovedí sa vo Svätom Jure zapojil aj náš kolega, projektový manažér Peter Kopčák. Vzdelávací modul Heritage Train II prepojil slovenské, české a rakúske skúsenosti a namiesto všeobecnej teórie otvoril konkrétne prípady – od Krásnej Hôrky a historickej budovy SND až po Pražský hrad či Legiodom. Ukázal, že citlivá obnova nevzniká kompromisom na konci projektu, ale koordináciou od jeho prvých rozhodnutí. 

Peter, s akým očakávaním si na seminár prichádzal a ktorá téma ťa napokon oslovila najviac?

Očakával som, že sa dozviem nové trendy v obnove historických budov s presahom na ekonomický a ekologický cyklus budov. Z toho dôvodu ma oslovili najviac prezentované prípadové štúdie zo Slovenska a okolitých krajín, najmä tie prezentované profesorom Christiánom Hanusom.   

Program ukázal, že pri historickej budove nestačí splniť jednotlivé normy oddelene. Kde podľa teba vzniká najväčšie napätie medzi súčasnými požiadavkami a ochranou autenticity?

Časy kedy boli tieto pokusy sú už za nami a sústredenie sa na splnenie týchto samostatných požiadaviek nie je pri kvalitnej obnove možné. Objekt treba čítať ako celok, výsledkom by mala byť udržateľná, hospodárna, ekologická a estetická obnova.Jednoznačne najväčšie napätie vzniká pri balansovaním medzi návrhmi riešenia a očakávaným zachovaním historickej podstaty objektu. pri tom všetkom je nutné myslieť aj na reverzibilitu zásahov.      

Energetická hospodárnosť, fotovoltika či tepelné čerpadlá patria medzi najdiskutovanejšie témy. Čo rozhoduje o tom, či sa z dobrej technológie stane aj dobré architektonické riešenie?

U nás aj v okolitých krajinách už je citeľný tlak na na realizáciu týchto technológii na historické budovy. Neexistujú ale jednotné metodiky a preto je táto téma skôr o priamej komunikácii architekta, klienta a pamiatkarov. Výsledkom by malo byť riešenie, s ktorým budú spokojné všetky zúčastnené strany. Najvypuklejší problém je v tomto momente asi pri fotovoltike, ktorá je vizuálne výrazná.

Na seminári zaznela aj možnosť využívať pôvodné systémy vykurovania a vetrania. Môže byť historické technické riešenie inšpiráciou, nie iba prekážkou?

K tejto téme aj zo svojej praxe poskytol zaujímavé informácie p. Ing. Červenák. Pri obnove je nutné poznať existujúci stav objektu čo najpodrobnejšie, už v minulosti potrebovali zachovať dobrý stav konštrukcií a určitú kvalitu vnútorného prostredia. V týchto objektoch je možné nájsť veľmi zaujímavé technické a hospodárne riešenia. Ak k tomu architekt/projektant pristupujem s rešpektom je možné niektoré obnoviť prípadne využiť časti pôvodného riešenia. 

Vlhkosť a mikrobiologické poškodenie sa často prejavia až ako viditeľný problém. Čo by mal projekčný tím diagnostikovať skôr, než začne navrhovať energetickú sanáciu?

Viditeľné prejavy tohto problému sú špičkou ľadovca. Vlhkosť a jej dôsledky sú väčšinou ukryté v hrúbke celej konštrukcie a ich dôsledky na zdravie môžu byť rozsiahle. K  tejto téme sa vyjadrilo viacero prednášajúcich, napr. Dr. Domenico Pangallo, DrSc. a Mgr. art. Zuzana Machatová, PhD. Pred návrhom sanácie je nutné poznať rozsah a príčiny vlhkosti. Ideálne je ak si ich vieme potvrdiť priamo na mieste. 

Požiarna bezpečnosť môže byť pri pamiatke vnímaná ako stret predpisov s autenticitou. Čo pomáha nájsť riešenie, ktoré je bezpečné aj citlivé?

Táto téma bola preberaná len okrajovo, ale keďže ide o zachovanie historického objektu a ochranu života a majetku tu má hlavné slovo projektant požiarnej bezpečnosti stavby. 

V programe boli prípadové štúdie Krásnej Hôrky, SND, Pražského hradu, Martinea, Starej Ľubovne aj Legiodomu. Ktorý príklad bol pre teba najprínosnejší do bežnej projekčnej praxe a prečo?

Všetky skúsenosti s obnovy prezentovaných objektov boli zaujímavé. Najviac ma ale zaujali skúsenosti z porovnania dvoch, skoro totožných historických objektov v Rakúsku. Kde boli na objektoch použité rôzne spôsoby obnovy a tím p. Prof. Hanusa ich vyhodnocoval nielen z pohľadu počiatočnej investície ale aj dlhodobej návratnosti. Výsledky boli veľmi zaujímavé rozdiel medzi objektami po zohľadnení návratnosti a dlhodobej životnosti bol minimálny.     

Ako projektový manažér prepájaš architekta, profesistov TZB, pamiatkarov, požiarneho špecialistu a investora. Kedy má táto koordinácia najväčšiu hodnotu?

Najväčšiu hodnotu má ak sa dohodneme na jednom riešení, ktoré možno nie je ideálne pre jednotlivcov ale vyhovujúce pre celý tím zúčastňujúci sa celého procesu od návrhu cez projekt, realizáciu až po užívanie objektu.   

Ktoré chyby pri obnove historických objektov vznikajú najčastejšie ešte predtým, než sa začne stavať?

Najväčšou chybou sú chýbajúce prieskumy, prípadne povrchová znalosť objektu. Bez dôkladného poznania skutkového stavu nie je možné navrhnúť vhodné riešenie. 

Aké otázky by si mal projekčný tím položiť na začiatku každej obnovy historickej budovy?

Či máme k dispozícii toľko času aby sme mohli tejto problematike venovať :). Je to totiž náročný a dlhodobý proces. 

A čo by mal o takomto projekte pochopiť investor ešte pred prvým návrhom?

Že cely zámer sa bude v priebehu času vyvíjať a je nutné počítať s tvorbou kompromisov podstatne viac ako pri novostavbách.  

Historická budova od nás nežiada, aby sme si vybrali medzi minulosťou a budúcnosťou. Núti nás klásť si presnejšie otázky: Čo musí zostať čitateľné? Čo možno zmeniť? A ako do pôvodnej konštrukcie vložiť nové technológie bez toho, aby stavba stratila svoj charakter?

O výsledku pritom nerozhoduje jedno veľké gesto, ale stovky nadväzujúcich rozhodnutí – od prieskumu a pochopenia pôvodnej stavby cez návrh detailov až po koordináciu jednotlivých profesií. Kvalita projektu a projektového manažmentu sa napokon ukáže v tom, či všetky tieto rozhodnutia vyvoria jeden funkčný a presvedčivý celok. Taký, v ktorom historická hodnota nie je prekážkou dnešného využitia, ale jeho prirodzenou súčasťou.

Aj schopnosť čítať historickú stavbu, rozhodovať o nej s rešpektom a prepájať tradičné remeslo so súčasnými požiadavkami rozvíja česko-slovensko-rakúsky projekt Heritage Train II. Podujatie sa uskutočnilo ako súčasť tohto medzinárodného projektu odborného vzdelávania v oblasti ochrany stavebného dedičstva a obnovy pamiatok, podporeného programom Európskej únie Erasmus+.

Zmyslom podobných stretnutí preto nie je nájsť jeden univerzálny návod na obnovu každej pamiatky. Ich hodnotou je vytvárať spoločný jazyk medzi architektmi, projektantmi, pamiatkarmi, remeselníkmi a investormi skôr než sa ich rozdielne pohľady stretnú až na stavbe. Dobrá obnova totiž nie je tá, na ktorej najviac vidieť zásah. Je to tá, vďaka ktorej môže historická budova prirodzene pokračovať vo svojom príbehu. A presne to si odnášame so sebou.