Pri výbere bývania nerozhoduje iba cena, dispozícia či štandard bytu. Dôležité je aj prostredie, v ktorom budeme každý deň žiť. Zeleň, verejné priestory a služby v pešej dostupnosti preto nie sú len doplnkom rezidenčného projektu. Sú súčasťou jeho hodnoty.

Tento pohľad priniesla do panelovej diskusie na podujatí Living City Katarína Jägrová, riaditeľka architektúry v GFI. K téme predajnosti rezidenčných projektov prispela pohľadom architektúry a urbanizmu – na kvalitu, ktorá vzniká nielen v samotnom byte, ale aj v jeho okolí.

Väčší výber prináša väčší dôraz na kvalitu prostredia

Bratislavský trh ponúka viac ako 4 200 nových bytov v 105 projektoch, čo predstavuje medziročný nárast ponuky o 25 %. Z pohľadu finančných možností domácností však bývanie zostáva ťažko dostupné.

Kupujúci majú väčší výber a dôslednejšie zvažujú, čo za svoje peniaze získajú. Pre rezidenčné projekty je preto čoraz dôležitejšie hľadať už od počiatočných fáz odpoveď na otázku, čím sa odlíšia. Popri cene, dispozícii a štandarde sa do popredia dostáva kvalita obytného prostredia a to, čo ponúka pre každodenný život.

Kvalita bývania sa nekončí pri vstupných dverách

Pandémia na určitý čas obmedzila každodenný život na najbližšie okolie. Ukázala, akú hodnotu má park, vnútroblok, ihrisko či lokálne služby, keď sú prirodzene dostupné pešo. Pozornosť sa tak upriamila nielen na samotné byty, ale aj na možnosti trávenia času a vybavenia bežných potrieb v ich blízkosti.

Tento posun podporujú aj analýzy rezidenčného trhu a dlhodobé sledovanie správania kupujúcich, s ktorými pracuje 2CREATE – spoločnosť Martina Poradu, ďalšieho účastníka panelovej diskusie. Jej analytické nástroje sledujú stovky rezidenčných projektov.

Byt, spoločné priestory domu, vnútroblok, ulica a štvrť tvoria jeden prepojený celok. Ich kvalita aj vzájomné vzťahy ovplyvňujú, ako sa v mieste svojho bývania cítime a ako v ňom fungujeme. Výber lokality je preto aj rozhodovaním o podobe nášho každodenného života.

Zeleň nie je len koeficient na dve desatinné miesta

Územnoplánovacie regulatívy sú nevyhnutným rámcom navrhovania. Samotné splnenie požadovaného podielu zelene však ešte nezaručuje kvalitné obytné prostredie.

Rozhoduje aj to, akú zeleň vytvárame, kde sa nachádza a ako ju ľudia môžu využívať. Poskytuje tieň a prispieva k príjemnej mikroklíme? Vytvára bezpečné a navzájom prepojené priestory? Ponúka miesto na oddych, hru či stretávanie rôznych vekových skupín?

Práve v rozdiele medzi splneným koeficientom a dobrým miestom na život sa ukazuje význam architektúry a urbanizmu. Aj tu vzniká hodnota, ktorú v tabuľke výmer bytu nenájdeme.

Hodnota, ktorá presahuje samotný byt

Práve v rozdiele medzi splneným koeficientom a dobrým miestom na život sa ukazuje význam architektúry a urbanizmu. Ich úlohou je prepájať budovy, zeleň a verejné priestory do celku, ktorý bude fungovať nielen na výkrese, ale predovšetkým v každodennom živote.

Kvalitné obytné prostredie môže byť aj jedným z dôvodov, prečo si kupujúci vyberie konkrétny projekt. Nejde len o prvý dojem, ale o možnosť prejsť sa v tieni stromov, mať služby poruke, nechať deti hrať sa v bezpečnom vnútrobloku či stretnúť susedov. Aj tieto bežné situácie dávajú bývaniu hodnotu, ktorú samotná výmera alebo štandard bytu nedokážu vystihnúť.

Premýšľať o nich už od prvých fáz návrhu preto znamená premýšľať nielen o predajnosti projektu, ale aj o tom, akým miestom na život sa stane.

Urbanizmus a predajnosť bytov tak nie sú dve oddelené témy. Spája ich otázka, akú hodnotu projekt ponúka ľuďom, ktorí si v ňom vyberajú svoj budúci domov. Popri cene, dispozícii a štandarde môže byť práve kvalita prostredia tým, čo zaváži pri rozhodovaní. Z pohľadu architektúry preto dáva zmysel uvažovať o týchto súvislostiach už od prvých fáz návrhu, nie až pri uvedení bytov na trh.

Pohľad, ktorý do diskusie na Living City priniesla Katarína Jägrová z GFI, zároveň posúva tému od samotného predaja k dlhodobej kvalite bývania. Nejde len o to, čím projekt osloví kupujúceho, ale aj o to, ako bude slúžiť svojim obyvateľom po nasťahovaní a ako sa začlení do okolitej štvrte.

Dobrý rezidenčný projekt totiž nie je len ten, ktorý sa dobre predáva, ale predovšetkým ten, v ktorom sa dobre žije.